Motus in Verbo
WEBEROVÁ, Veronika. Umenie ako nástroj a pomôcka v období adolescencie s ohľadom na symptomatické rasy súčasnosti. In Motus in verbo: Young Scientist Journal. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2015. s. 58-69. ISSN 1339-0392
MOTUS IN VERBO : vedecký časopis mladej generácie
Motus in verbo : Young Scientist Journal
Recenzovaný časopis Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici
Milé čitateľky a čitatelia,
v druhom tohtoročnom čísle môžete nájsť príspevok z oblasti filozofie, kulturológie a literárnej vedy, ako aj tri články z oblasti odborovej didaktiky a jednu recenziu. Interný doktorand v odbore systematická filozofia David Ivanovič analyzuje tézu Adama Smitha o harmónii súkromných a verejných záujmov, interpretuje ju v širšom kontexte Smithovho myslenia a poukazuje na niektoré k téze sa viažuce problémy. Prijíma Smithovu metaforu neviditeľnej ruky, ktorej predpokladom uplatnenia je eliminácia štátnych zásahov do trhového mechanizmu, a príkladom Hardinovej kritiky obhajuje vitalitu Smithových myšlienok. David Ivanovič pokladá za nevyhnutné zamerať pozornosť aj na etické skúmania, zdôrazňujúce prítomnosť morálnych citov v konaní jednotlivca a plne sa rozvíjajúce práve v kolektívnom konaní, kde trhové transakcie môžu morálne princípy priamo vytvárať. Andrea De Luca študuje odbor teória literatúry a dejiny konkrétnych národných literatúr, v príspevku písanom talianskym jazykom sa venuje filmovému hnutiu Československá nová vlna a jeho kritikom. Vychádzajúc z poznania diel českých a slovenských režisérov a rozhovoru s filmovým kritikom Václavom Macekom, analyzuje poetiku a štýl hnutia na pozadí historicko-politického charakteru doby s dôrazom na tridsiate a šesťdesiate roky 20. storočia vrátane Pražskej jari. Odbor slovenský jazyk a literatúra má svoje zastúpenie v článku Hany Odokienko Fodorovej. V komparácii medzivojnovej poviedky Gejzu Vámoša Editino očko a prózy Hany Zelinovej Jakubko síce potvrdzuje rozdielnosť textov, avšak pozornosť upriamuje na textovú pozíciu a vplyv detského hrdinu a poukazuje na potenciálnu paralelu pri využívaní vizuálnych (farebných) prvkov nielen pri kľúčovom motíve očí. Konštatuje, že „dôležitým spoločným znakom oboch textov je tiež to, že deti tu nevystupujú ako platné literárne postavy
predstavujúce detskú postavu s jej modelom sveta a s jej spôsobom videnia a chápania, ale
ako nositelia myšlienok a pocitov niekoho iného“.
Sekciu odborovej didaktiky otvára v nemeckom jazyku napísaný príspevok Kataríny Vilčekovej, internej doktorandky v odbore nemecký jazyk a kultúra v odbornej komunikácii. Po úvodnom zvýznamnení pojmu jazykový kontakt uvádza príklady germanizmov rozdelené z hľadiska sémantického, slovenských dialektov, z časového a geografického hľadiska a z hľadiska rôznych jazykových rovín a následne popisuje možnosti a pozitíva využitia germanizmov v rámci vyučovania nemeckého jazyka na školách.Autorská dvojica Dana Vicherková – Petra Padúchová, obe doktorandky v odbore pedagogika, predstavujú medzinárodný výskum čitateľskej gramotnosti u detí a dospelých v Českej republike a uvažujú o možných problémoch viažucich sa k rozvoju čitateľskej gramotnosti. Do úvahy pri tom berú aj špecifiká priestorové, legislatívne a kultúrne. Identifikáciu príčin nízkej kvality čitateľskej gramotnosti pokladajú za nevyhnutú pri uplatnení snahy čitateľskú gramotnosť zvyšovať. Osobitne sa venujú možnostiam prepojenia výstupov z medzinárodných porovnávacích výskumov so školskou praxou, ako aj
očakávaným výstupom z RVP ZV (Rámcový vzdělávací program pro základní vzdělávání),
ktoré pokladajú za podporný materiál uľahčujúci učiteľom a učiteľkám aplikovať rôzne
spôsoby rozvoja čitateľskej gramotnosti. Vo svojom diskusnom príspevku okrem iného
zdôrazňujú aj vplyv osobnosti a odbornosti učiteľa a učiteľky na rozvoj čitateľskej
gramotnosti žiakov a žiačok. Odbor didaktiky výtvarnej výchovy zastupuje príspevok Veroniky Weberovej Umenie ako nástroj a pomôcka v období adolescencie s ohľadom na symptomatické znaky súčasnosti. Autorka s oporou o odbornú literatúru analyzuje 12 symptomatických rysov súčasnej spoločnosti, ktoré zásadným spôsobom determinujú jednotlivca, výtvarné umenie potom vníma ako komunikačný nástroj umožňujúci komunikáciu interpersonálnu aj intrapersonálnu a tiež ako prostriedok vytvárajúci priestor na pochopenie vlastných emócií. Príspevok zaujímavým spôsobom poukazuje na nedostatočné využívanie možností, ktoré umenie, v tomto prípade výtvarné, ale nielen ono, poskytuje človeku, špecificky žiakom a žiačkam
v ich procese individualizácie a socializácie.
Záver čísla opätovne patrí VARII – recenzii monografie Martina Pleška Les femmes, le français
et la francophonie. La féminisation linguistique en Belgique, en France, au Québec et en Suisse (Ženy, francúzština a frankofónia. Feminizácia jazyka v Belgicku, vo Francúzsku, v Québecu a vo Švajčiarsku). Publikácia je v súčasnosti dostupná vo francúzskom jazyku a recenzia Luci Hrčkovej, študentky všeobecnej jazykovedy, ju tak predstavuje aj nefrankofónnym hovoriacim. Jej hlavnou témou je feminizácia francúzskeho jazyka a rodu ako prostriedku kategorizácie a klasifikácie, stavia sa opozitne k tradičným gramatickým dielam francúzštiny proklamujúcim prednosť mužského rodu pred ženským rodom. Prínosom sú Pleškove návrhy riešení, ktoré prostriedky používať, aby bola francúzština naozaj rodovo symetrickým jazykom.
Ďakujem členom a členkám redakčnej a vedeckej rady, recenzentom a recenzentkám
a autorom a autorkám príspevkov, želám aj v ich mene podnetnosť čítania.
Martina Kubealaková
UMENIE AKO NÁSTROJ A POMÔCKA V OBDOBÍ ADOLESCENCIE S OHĽADOM
NA SYMPTOMATICKÉ ZNAKY SÚČASNOSTI
ART AS A TOOL AND AN AID IN ADOLESCENCE WITH RESPECT TO SYMTOMATIC SIGNS
CURRENTLY
Veronika Weberová
Katedra výtvarnej výchovy PDF UK v Bratislave
didaktika výtvarnej výchovy, 2. rok štúdia, denná forma štúdia
weberova2@uniba.sk; vewe@weronikart.sk
Školiteľka: doc. PaedDr. Daniela Valachová, PhD. (valachova@fedu.uniba.sk)
Kľúčové slová
Adolescent, súčasnosť, umenie, komunikácia, kríza
Key words
adolescent, present, art, communication, crisis